Ja 17: Mālutajātakavaṇṇanā
Kāḷe vā yadi vā juṇhe ti idaṁ satthā jetavane viharanto dve vuḍḍhapabbajite ārabbha kathesi. Te kira kosalajanapade
Atīte ekasmiṁ pabbatapāde sīho ca byaggho ca dve sahāyā ekissā yeva guhāya vasanti. Tadā bodhisatto pi isipabbajjaṁ pabbajitvā tasmiṁ yeva pabbatapāde vasati. Athekadivasaṁ tesaṁ sahāyakānaṁ sītaṁ nissāya vivādo udapādi. Byaggho: “Kāḷe yeva sītaṁ hotī” ti āha. Sīho: “Juṇhe yeva sītaṁ hotī” ti āha. Te ubho pi attano kaṅkhaṁ chindituṁ asakkontā bodhisattaṁ pucchiṁsu. Bodhisatto imaṁ gāthamāha.
1. Kāḷe vā yadi vā juṇhe, yadā vāyati māluto,
Vātajāni hi sītāni, ubhotthamaparājitā ti.
Tattha kāḷe vā yadi vā juṇhe ti kāḷapakkhe vā juṇhapakkhe vā. Yadā vāyati māluto ti yasmiṁ samaye puratthimādibhedo vāto vāyati, tasmiṁ samaye sītaṁ hoti. Kiṁkāraṇā? Vātajāni hi sītāni, yasmā vāte vijjante yeva sītāni honti, kāḷapakkho vā juṇhapakkho vā ettha apamāṇanti vuttaṁ hoti. Ubhotthamaparājitā ti ubho pi tumhe imasmiṁ pañhe aparājitāti. Evaṁ bodhisatto te sahāyake saññāpesi.
Satthāpi: “Bhikkhave, pubbe pi mayā tumhākaṁ ayaṁ pañho kathito” ti imaṁ dhammadesanaṁ āharitvā saccāni pakāsesi, saccapariyosāne
Mālutajātakavaṇṇanā sattamā